1. Slonia pasta:

Potrebovali sme:

a)chemikálie: 30% roztok peroxidu vodíka, jar, potravinárske farbivo, nasýtený roztok jodidu draselného.

b) pomôcky: odmerný valec, kadičky, sklenená tyčinka.

Postup práce:

Do odmerného valca sme namerali 4 cm³ peroxidu vodíka a 2 cm³ jari. Naliali sme do kadičky, ktorú sme vložili do sklenenej vane. Premiešali sme a pridali pár kvapiek potravinárskeho farbiva. Z druhej pripravenej kadičky sme opatrne priliali do prvej kadičky 4 cm³ nasýteného roztoku jodidu draselného. Nastal búrlivý rast peny – slonej pasty.

Princíp:

Aj v bežných podmienkach sa rozkladá peroxid vodíka na vodík a kyslík, sú látky, ktoré tento proces spomaľujú – inhibítory a látky, ktoré ho urýchľujú – katalyzátory. Katalyzátorom v tejto reakcii je jodid draselný. Kyslík, ktorý sa uvoľňuje vytvorí bublinky v saponáte, pena rastie. Je to exotermická reakcia, to znamená, že sa teplo uvoľňuje, pena je teplá.

Reakcia rozkladu peroxidu vodíka : 2 H₂O₂ →2H₂ + O₂

2. Faraónovi hadi

Potrebovali sme:

1. Chemikálie: sacharóza, jedlá sóda a etanol
2. Pomôcky: porcelánová miska, trecia miska, filtračný papier, špajľa, nehorľavý materiál (popol)

Postup práce:

Do porcelánovej misky sme dali popol(hlinu) a urobili sme jamku. Na filtračnom papieri sme premiešali sacharózu a sódu, 3 malé lyžičky sme nasypali do jamky, okolie jamky sme navlhčili etanolom, zapálili sme to špajľou. Sacharóza začne horieť a tvoria sa útvary podobné hadom.

Princíp:

Zo sódy bikarbóny sa uvoľňuje oxid uhličitý a vyplňuje vznikajúci karamel, ktorý vytvára rôzne útvary podobné hadom.

Reakcia rozkladu sódy bikarbóny: 2 NaHCO₃→ Na₂CO₃ + CO₂ + H₂O

 

3. Horiaci gél

Potrebovali sme:

1. Chemikálie: etanol, octan vápenatý, fenolftaleín, hydroxid sodný
2. Pomôcky: trojnožka, kovová sieťka s keramickou vložkou, kadičky, sklenená tyčinka, hodinové sklíčko, špajľa

Postup práce:

Pripravili sme si dve kadičky, do prvej kadičky sme dali 13 cm³ vody a rozpustili sme tam  4 g octanu vápenatého, pridali sme niekoľko kvapiek zriedeného roztoku hydroxidu sodného. Do druhej kadičky sme naliali 100 cm³ etanolu a 1 cm³ roztoku fenolftaleínu. Druhú kadičku sme naliali do prvej kadičky, po chvíli vznikol ružový gél, ktorý sme zapálili horiacou špajľou. Pripomínalo nám to horiacu gélovú sviečku. Plameň sme uhasili hodinovým sklíčkom.

Princíp:

Octan vápenatý je látka málo rozpustná v etanole, preto vzniká gél. Ružovú farbu získal vďaka fenolftaleínu, ktorý sa v zásaditom prostredí hydroxidu sodného sfarbuje na ružovo. Etanol je horľavina, preto to horí.

            

                                                   

                                                    

                   4. Dôkaz prítomnosti bielkovín v mlieku a bielku Biuretovou reakciou.

Pomôcky: kadička, stojan na skúmavky, skúmavky, držiak na skúmavky, liehový kahan

Chemikálie: vajce, voda, 30% roztok modrej skalice, etanol

Postup práce: Bielok zmiešame s vodou a dáme do troch skúmaviek po 5 cm³ bielka. Do prvej skúmavky pridáme 1 cm³ roztoku modrej skalice, do druhej skúmavky 1 cm³ etanolu. Tretiu skúmavku zahrejeme a sledujeme.

Princíp: V roztoku vaječného bielka v prvej skúmavke sa pôsobením modrej skalice vytvorí svetlomodrá zrazenina. Roztok v druhej a tretej skúmavke sa zrazí. Bielkoviny vo vaječnom bielku obsahujú 12% bielkovín, ktoré reagujú citlivo na soli ťažkých kovov, na etanol a zvýšenú teplotu, tak že sa zrážajú. Pri pôsobení vysokej teploty dochádza k denaturácii bielkovín, narúša sa terciárna štruktúra a bielkovina stráca svoje priestorové usporiadanie. Denaturácia je nevratnou reakciou.

                          

               5. Dôkaz prítomnosti sacharidov

Na krúžku chémia hrou sme dokazovali, či sa nachádzajú sacharidy v: cibuli, mlieku, jablku a múke.

Potrebovali sme:

Chemikálie a vzorky: modrá skalica, 10% roztok uhličitanu sodného, mlieko, cibuľa, jablko a múka

Pomôcky: skúmavky, stojan na skúmavky, lyžička, kadička, sklená tyčinka, roztieračka s roztieradlom, držiak na skúmavky, liehový kahan

Postup práce:

Najprv sme rozotreli jablko a cibuľu na kašu a pridali po lyžici teplej vody. Pripravili sme si 10% roztok uhličitanu sodného. Vzorky sme preliali do skúmaviek a pridali po malej lyžičke roztoku uhličitanu sodného, skúmavky sme zavreli zátkami a chvíľu pretrepávali. Do každej skúmavky sme pridali niekoľko kryštálov modrej skalice, pretrepali, chvíľu sme zahrievali a pozorovali sme farebné zmeny.

Pozorovanie:

Meďnaté ióny, ktoré sú prítomné v modrej skalici CuSO₄.5H₂O sa v zásaditom prostredí za vyššej teploty účinkom sacharidov (glukózy a fruktózy) redukujú na oxid meďný, ktorý je červenohnedý. Glukóza a fruktóza obsahujú karbonylovú skupinu, ktorá má redukčné vlastnosti, po pridaní modrej skalice môžu vznikať aj zrazeniny.

Po zahriatí nám vznikla zrazenina v mlieku a v múke, v cibuli a jablku sme pozorovali farebnú zmenu na tehlovooranžovú.

 

                                               

 

             6. Kyseliny a zásady

Na chémii hrou sme skúmali kyseliny a zásady z bežného života a sledovali sme farebné zmeny po pridaní indikátorov.

Pomôcky: stojany na skúmavky, sada skúmaviek, sklená tyčinka, kadičky, indikátorové papieriky

Chemikálie: roztok mydla, jar, prášok na pranie, sóda bikarbóna, kyselina citrónová, čaj

 

Postup práce:

Do každej skúmavky si nalejeme iný roztok, my sme ich mali v poradí: roztok mydla, jar, prášok na pranie, sóda bikarbóna, kyselina citrónová a čaj. Do každej skúmavky sme ponorili indikátorový papierik a sledovali jeho farebnú zmenu, z toho sme zistili, ktoré látky sú zásady a ktoré kyseliny.

Pripravili sme si roztok fenolftaleínu a po priliatí do skúmaviek sme sledovali farebné zmeny.

 

Pozorovanie: Pomocou indikátorov možno zistiť, či v domácnosti pracujeme s kyselinou alebo zásadou, ako zásadité látky nám vyšli: mydlo, jar, prášok na pranie a sóda bikarbóna a kyslé roztoky boli: kyselina citrónová a čaj. Keďže mydlo aj jar sú zásadité, naša pokožka sa vysušuje po častej práci s nimi, pretože pokožka má mierne kyslé pH a zásadité látky nám odoberajú ochranné lipidy z nej.

Po priliatí indikátoru fenolftaleínu sme videli výrazné farebné zmeny od oranžovej po rôzne odtiene ružovej či červenej, súvisí to s protolýzou kyselín a zásad. Neprotolyzované molekuly majú iné farby ako protolyzované molekuly.

 

                             

   7. Samovznietenie drevených pilín

Vyskúšali sme aj ako sa dajú zapáliť piliny bez zápaliek, či kresadla, iba s pomocou dvoch chemikálií. Ako na to? Potrebujeme:

Chemikálie: peroxid sodný, voda

Pomôcky: kadička, drevené piliny

Postup: Do kadičky nasypeme piliny a posypeme ich peroxidom sodným, potom polejeme vodou, sledujeme ako sa vznietia.

Pozorovanie: Po poliatí pilín s vodou sme sledovali ich samovznietenie a horenie jasným plameňom, pretože nastal rozklad peroxidu sodného. Peroxid sodný je horľavina, ktorá sa ľahko vznieti.

                                               

 

8. Samozápalná zmes

Vyskúšali sme vytvoriť aj zmes, ktorá začne horieť po pokvapkaní vodou.

Použili sme:

Chemikálie: práškový zinok, dusičnan amónny, chlorid amónny, voda.

Pomôcky: roztieračka s roztieradlom, váhy, sklená vaňa

Postup: Navážili sme si 4 g práškového zinku, 4 g dusičnanu amónneho a 1 g chloridu amónneho. Jemne sme túto zmes rozotreli v roztieračke a dali do vaničky. Stačilo pridať pár kvapiek vody a táto zmes prudko vzplanula. Uhasili sme ju väčším množstvom vody.

Pozorovanie: Práškový zinok pri reakcii s dusičnanom amónnym zhorel a uvoľnilo sa väčšie množstvo tepla, chlorid amónny bol katalyzátorom tejto reakcie, pretože búrlivo reaguje s dusičnanom amónnym.