- medzinárodná matematická súťaž
- Ekostopa
- Náboj Junior 2013
- olympiáda zo SJL
- Nemáme kamenné srdcia
- Človek tretieho tisícročia
- Šaliansky Maťko
- Pytagoriáda
- Geografická olympiáda
- Dejepisná olympiáda
- olympiáda v anglickom jazyku
- olympiáda v nemeckom jazyku
- Anjel vianoc 2014
- Hviezdoslavov Kubín
- Súťaž Rýchla ruka v anglickom jazyku
- Slávik Slovenska
- Slávici z lavice
- zaspievaj pieseň po anglicky
- DilongStar 2014
- Detský Oskar
- o geniálnu hlavičku
- Prednes nemeckej poézie a prózy
- zaspievaj pieseň po anglicky
- Medzníky druhej svetovej vojny
- Štúrov Zvolen
Ekostopa
Tento edukačný program je postavený na práci s internetovým kalkulátorom ekologickej stopy školy. Učiteľom poskytuje moderné vyučovacie metódy, námety pre projektové vyučovanie a využitie IKT vo vyučovacom procese. Žiakom sprostredkúva nové vedomosti pomocou hravých aktivít počas samotného vyučovacieho procesu.
Program sa realizuje v rámci projektu „Zlepšenie environmentálneho povedomia v oblasti ochrany prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000)“ a je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Na príprave a realizácii programu sa podieľa tím pracovníkov Slovenskej agentúry životného prostredia. Spoluautorom a konzultantom je skúsený odborník v oblasti environmentálnej výchovy a dlhoročný priateľ James Hindson z Veľkej Británie.
Ekologická stopa je metóda merajúca vplyv ľudských aktivít na planétu Zem.
Tento vplyv vyjadruje prostredníctvom plochy zemského povrchu, na ktorú si nárokujeme svojimi každodennými aktivitami a konzumným životným štýlom. Zároveň zisťuje či sú naše nároky férové voči ostatným obyvateľom Zeme a v súlade s jej biologickou kapacitou.
Ekologickú stopu je možné vypočítať pre jednotlivca, školu, organizáciu, mesto alebo štát. Predstavuje celkové množstvo územia potrebného na zabezpečenie všetkého čo spotrebúvame (energia, voda, potraviny, oblečenie, materiály) a na zneškodnenie odpadu, ktorý pritom vytvárame. Čím väčšia stopa, tým väčší vplyv na prírodu. Vďaka medzinárodnému obchodu naša stopa často pozostáva z územia roztrúseného po celom svete.
Výpočet je postavený na troch jednoduchých princípoch:
- vieme zistiť množstvo prírodných zdrojov, ktoré konzumujeme a množstvo odpadu, ktorý produkujeme;
- väčšina týchto zdrojov a odpadu sa dá prepočítať na množstvo zodpovedajúcej biologicky produktívnej plochy Zeme (ornej pôdy, pasienkov, lesov, vodnej plochy a zastavanej plochy);
- jeden hektár biologicky produktívnej plochy Zeme sa označuje ako globálny hektár – gha, pričom jeden hektár má približne veľkosť jedného futbalového ihriska.
Je to veľmi jednoduchá matematika
Máme iba jednu planétu! Len jeden ekologický účet, ktorého rozloha predstavuje 51 miliárd hektárov. Značná časť povrchu Zeme je však pre človeka nedostupná. Je pokrytá svetovým oceánom, púšťami, skalami alebo ľadom.
K dispozícii máme iba 11,9 miliárd globálnych hektárov biologicky produktívneho územia. Táto plocha nám poskytuje všetky prírodné zdroje a služby, ktoré potrebujeme.
Podľa spôsobu využívania človekom ju môžeme rozdeliť do 6 kategórií:
- orná pôda slúži na dopestovanie rastlín, ktoré potrebujeme na výrobu potravín, textilných vlákien, gumy, rastlinného oleja, ale tiež krmiva pre dobytok;
- pasienky poskytujú priestor pre chov dobytka, z ktorého vyrábame mäso, mliečne, kožené a vlnené výrobky;
- hospodárske lesy produkujú drevo, ktoré požívame na výrobu stavebných materiálov, papiera, drevených výrobkov a palív;
- vodná plocha slúži na chov a odchyt rýb v pobrežných oblastiach ako aj vo vnútrozemských jazerách a rybníkoch;
- zastavaná plocha nesie naše cesty, parkoviská, domy, obchody, priemyselné budovy a všetky človekom vybetónované plochy;
- lesy pre pohltenie uhlíka zneškodňujú plynný odpad, predovšetkým oxid uhličitý (CO2), ktorý do atmosféry vypúšťame spaľovaním fosílnych palív pri preprave osôb, potravín a tovarov, výrobe elektrickej energie a kúrení.
Na planéte nás v súčasnosti žije približne 6,7 miliárd. Z celkového produktívneho povrchu Zeme pripadá na každého človeka férový podiel 1,8 globálnych hektárov. Priemerná ekologická stopa jedného človeka má však v súčasnosti hodnotu 2,7 globálnych hektárov.
To znamená, že biologickú kapacitu Zeme prekračujeme približne o 50 % a pre zabezpečenie aktuálnej spotreby ľudstvo využíva plochu zodpovedajúcu nie 1 ale 1,5 planétam.
Prírodné zdroje a služby spotrebúvame rýchlejšie ako sa dokážu obnoviť. Siahame na samé dno zásob a narúšame regeneračné schopnosti Zeme. Toto je možné dočasne, ale nie navždy!
Prírodné bohatstvo nie je rozdelené rovnako.
Niektoré krajiny spotrebúvajú viac prírodných zdrojov ako majú k dispozícii. Prekračujú svoje vlastné kapacity a čerpajú zo zásob iných národov. Keby každý človek na svete žil ako priemerný obyvateľ USA, ľudstvo by potrebovalo takmer 4,5 planét. Naopak, keby sme žili ako priemerný Zambijčan stačilo by nám iba 0,5 planéty.
Ekologická stopa jedného obyvateľa Slovenska má podľa posledných výpočtov (pre rok 2007) hodnotu 4 globálne hektáre. Keby každý človek na Zemi žil rovnako ako my, pre udržanie tohto spôsobu života by sme potrebovali nie jednu, ale presne 2,3 planét. (Pre porovnanie v roku 2005 predstavovala ekostopa jedného Slováka 3,3 gha a 1,6 planét, v roku 2006 už 4,9 gha a 2,7 planét.) Dôležité je uvedomiť si, že byť lepší, ešte neznamená, byť dobrý! Hoci naša ekologická stopa nie je taká veľká ako stopa Írov (3,5 planét), Dánov (4,6 planét) alebo Angličanov (2,7 planét), každým rokom sa zväčšuje. Z ekologického účtu Zeme čerpáme viac ako nám patrí. Tento dlh máme možnosť splácať každý deň: múdrymi rozhodnutiami a uvedomelým spotrebiteľským správaním.
Do programu Ekostopa sa aj naša ZŠ s MŠ na Komenského ul. 587/15 v Poprade zapája už od jeho prvého ročníka a vždy sa umiestňuje na popredných miestach. Tak tomu bola aj v školskom roku 2012/2013, ktorého vyhodnotenie sa uskutočnilo na veľtrhu environmentálnych programov ŠIŠKA, ktorá sa uskutočnila v dňoch 17. – 19. októbra 2013 v Látkach, kde Slovenská agentúra životného prostredia po štvrtý raz vyhodnotila tento program
Certifikát ekologickej stopy školy za školský rok 2012/2013 bol udelený školám, ktoré si do 5. júna vypočítali svoju ekologickú stopu aspoň jeden krát vo všetkých ôsmich oblastiach (elektrina, kúrenie, voda, stravovanie, odpad, doprava, budovy a pozemky, nákup a vybavenie).
Zo 690 slovenských škôl (o 83 škôl viac ako v minulom školskom roku) aktuálne zapojených do programu, získalo certifikát 84 škôl. Svoju ekologickú stopu si oproti minulému roku znížilo 21 škôl.
Najviac certifikátov putovalo v tomto ročníku do Prešovského kraja (16), kde sa najnižšou ekostopou môže v kategórii Základných škôl s materskou školou môže pochváliť práve naša škola s ekostopou vo výške 0,1465 gha.