Deň Zeme je deň venovaný Zemi, ktorý sa každoročne koná 22. apríla. Tento sviatok je ovplyvnený pôvodným dňom Zeme, ktorý sa konal počas osláv jarnej rovnodennosti, 21. marca a oslavoval príchod jari. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na vplyv ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu sa diskusiu o možných riešeniach zabrániť znečisteniu. V poslednom čase bola niekoľkokrát vyslovená myšlienka, že by sviatok bolo lepšie posunúť na letný slnovrat, lebo by pekné počasie prilákalo viacej ľudí. No nezdá sa byť pravdepodobné, že by sa našla vôľa zmeniť už zabehnutý dátum.
Pôvod Dňa Zeme
V roku 1968 zorganizoval profesor na Michiganskej univerzite Morton S. Hilbert spolu s Úradom verejného zdravotníctva Sympózium o ekológii na zvýšenie povedomia študentov o hrozbách znečistenia životného prostredia, ktoré negatívne vplývajú na ich zdravie. Sympózium sa stalo spúšťačom ďalšej kampane, ktorá neskôr prerástla do prvého Dňa Zeme.
V roku 1969 v Santa Barbare v Kalifornii unikla pri pobreží do oceánu obrovská ropná škvrna. Táto ekologická havária iniciovala vznik celonárodného hnutia študentov zásluhou senátora Wisconsinu - Gaylorda Nelsona.
22. apríla 1970 ľudia protestovali proti obrovským škodám páchaným na životnom prostredí v Spojených štátoch. Rozsiahle ropné škvrny, rieky také znečistené, že ich hladiny sa často vznietili, neobmedzené emisie z tovární a zhoršená smogová situácia spojili študentov, akademikov aj vládnych úradníkov, ktorí v celonárodných demonštráciách požadovali lepšiu a čistejšiu budúcnosť, ochranu životného prostredia pre ľudí i zvieratá. Na prvý Deň Zeme v histórii vyšlo do ulíc viac ako 20 miliónov Američanov – 10% populácie Spojených štátov – a protestovalo proti znečisťovaniu životného prostredia požadujúc okamžitú nápravu na záchranu planéty. Už po protestoch počas prvého Dňa Zeme 22. apríla 1970 vláda prijala významné opatrenia na ochranu životného prostredia. Bol prijatý Zákon o čistom ovzduší a v ten istý rok vznikla Agentúra na ochranu životného prostredia. Nasledovalo prijatie Zákona o čistej vode 1972 a Zákonoch o ohrozených druhoch zvierat 1973.
Prečo slávime Deň Zeme?
Klíma sa rýchlo mení a človek je za tieto zmeny priamo zodpovedný. Obzvlášť negatívne sú dopady na životy detí, ktorých kvalita sa v dôsledku zmeny klímy bude prudko zhoršovať.
- V dôsledku prírodných katastrof súvisiacich so zmenou klímy musí svoje domovy navždy opustiť ročne viac ako 22 miliónov ľudí.
- Extrémne prejavy počasia sa za posledných 30 rokov viac ako zdvojnásobili a zintenzívnili, spôsobili veľké suchá a povodne. Úplne sme prišli takmer o štvrtinu celkovej poľnohospodárskej pôdy, v dôsledku čoho budú ďalšie generácie detí trpieť hladom a podvýživou.
- Rastúci počet cyklónov, horúčav, povodní a ďalších extrémnych vplyvov počasia núti mnohých ľudí opustiť svoje domovy, čím rozširujú rady migrantov.
- Podľa odhadov Medzinárodnej organizácie pre migráciu do roku 2050 bude v dôsledku klimatickej krízy nútených opustiť svoje domovy asi 200 miliónov ľudí, niektoré odhady hovoria až o jednej miliarde.
- So zvyšovaním teploty a klesajúcimi zdrojmi pitnej vody viac ako 1,4 miliardy ľudí – vrátane 450 miliónov detí – žije v oblastiach s extrémnym nedostatkom vody.
Viac ako miliarda detí dnes žije v oblastiach zasiahnutých ničivými povodňami a 160 miliónov detí žije v oblastiach ohrozovaných suchom. Obidva extrémy počasia predstavujú hrozbu pre detské životy. Suchá majú za následok zničenú úrodu, čím sa zvyšuje riziko hladu a podvýživy. Nedostatok potravy spôsobuje migračné vlny a eskaláciu násilia. Životy stoviek miliónov detí sú tiež ohrozované znečisteným ovzduším a zvyšovaním obsahu toxických látok vo vzduchu.
Na tohtoročný Deň Zeme organizátori vyzývajú mladých ľudí, aby v duchu ustanovujúceho prvého Dňa Zeme svojimi aktivitami na podporu ochrany životného prostredia zabránili budúcim zrážkam so silou prírody.
A ako môžeme Zemi pomôcť my sami?
DOMA:
1. uistite sa, že doma svietite efektívne – LED žiarovky spotrebujú až o 80% menej energie ako bežné žiarovky a okrem toho sú trvácnejšie
2. vyberajte si spotrebiče, ktoré sú energeticky šetrnejšie
3. v teplých mesiacoch používajte menej klímy a v chladných mesiacoch menej kúrte, zvlášť keď nie ste doma
4. recyklujte – Agentúra pre ochranu životného prostredia odhaduje, že recyklácia skla, hliníka, plastov a papiera môže ročne ušetriť až 264kg oxidu uhličitého (spolu s metánom najškodlivejší skleníkový plyn), čo zodpovedá viac ako 965 najazdeným kilometrom
NA CESTE:
1. maximalizujte efektivitu svojej jazdy autom – nenechávajte si v kufri auta prebytočnú záťaž, zbytočne nepredbiehajte a predovšetkým nejazdite, keď môžete ísť pešo, bicyklom alebo MHD
2. vyhýbajte sa leteckej doprave, keď môžete cestovať inak
3. ak je to vo vašich možnostiach, používajte radšej hybrid či elektromobil
V OBCHODE:
1. kupujte menej mäsa - podľa odhadov skonzumovanie pol kila hovädzieho mäsa je v zmysle uhlíkovej stopy horšie ako spálenie 3,5 litra benzínu
2. doneste si do obchodu vlastné tašky
3. snažte sa kupovať produkty bez zbytočných obalov a produkujte tak menej odpadu
4. zaujímajte sa o to, odkiaľ pochádzajú tovary, ktoré nakupujete
5. zminimalizujte konzumáciu balených nápojov – čím viac plastov, tým viac spálených fosílnych palív
6. nekupujte veci, ktoré skutočne nepotrebujete
VŠADE:
1. diskutujte o dopadoch ľudskej činnosti na životné prostredie vo svojom okolí a spôsoboch, ako znížiť negatívne dopady našej činnosti na Zem
A navyše:
Pri príležitosti tohtoročného Dňa Zeme sa môžete zapojiť do inovatívneho celoslovenského EkoKvízu na stránke ekokviz.eu. Prebiehať bude každý deň od 22.4. do 21.5.2021 a možno si v ňom zlepšiť hravou formou svoje znalosti v environmentálnych témach. Čo je na EkoKvíze najlepšie? Zapojiť sa môže ktokoľvek celkom bezplatne a ešte aj vyhrať super ekologické ceny!