Vo štvrtok 11. októbra sme sa my - žiaci 7. A a 7. C - zúčastnili exkurzie v pribylinskom skanzene a v Múzeu Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši. Ako prvé sme navštívili múzeum zachovanej dediny v Pribyline, kde sa nachádza niekoľko malých drevených domčekov, drevené ohrady pre zvieratá, škola, kaštieľ a kostol. Najprv sme si pozreli domy. Pri vstupovaní sme si však museli dávať pozor na hlavy, pretože strop bol veľmi nízko – ľudia totiž v tej dobe boli nižší ako my. Vnútri v domoch boli izby so starodávnym nábytkom.
Keď sme si poprezerali všetky domčeky, išli sme sa pozrieť do školy. Starodávna škola vôbec nevyzerala ako tie dnešné. Bola oveľa menšia a mala len dve, nie veľmi veľké učebne.
Po návšteve školy sme išli do kaštieľa. V porovnaní s domčekmi bežných ľudí bol obrovský (a hlavne mal vysoký strop, takže sme si nemuseli dávať pozor na hlavy). Najprv sme boli vo veľkej sále na prízemí, kde boli na stenách zavesené obrazy a lovecké trofeje – lebky a parožie jeleňov a podobných zvierat. Na poschodí kaštieľa sme si prezerali salóny a izby ľudí, ktorí tam kedysi žili. Boli oveľa luxusnejšie a väčšie než izby bežných dedinčanov. Po prehliadke kaštieľa sme sa presunuli do kostola. Prehliadka skanzenu bola veľmi zaujímavá – zistili sme toho veľa o živote ľudí v minulosti, napríklad v akých domoch bývali obyčajní ľudia, v akých domoch bývali bohatí ľudia, ako vyzerali dediny v minulosti.
V Liptovskom Mikuláši sme navštívili Múzeum Janka Kráľa, kde sme sa dozvedeli veľa zaujímavých vecí. Janko Kráľ bol najrevolučnejší a najradikálnejší štúrovský básnik. Žil v devätnástom storočí a zapojil sa do revolúcie, nielen svojimi básňami, ale aj osobnou účasťou. Raz bol dokonca odsúdený na desať mesiacov, a to kvôli tomu, že v roku 1848 s priateľom Jánom Rotaridesom vyzýval ľudí v okolí Šiah, aby sa vzbúrili proti Maďarom.
Janko Kráľ mal psychické problémy a ostatní si o ňom mysleli, že je veľmi zvláštny. Keď bol ešte dieťa, otec ho bil. Údajne Janko Kráľ bil svoju manželku aj svoje deti.
V múzeu sme videli aj napodobeniny rôznych mučiacich nástrojov, napríklad španielsku čižmu, kliešte na vytrhnutie jazyka, škripec, kde sa mučený človek naťahoval, niekedy až o päťdesiat centimetrov, až kým sa mu neodtrhli končatiny. Videli sme aj dereš, lavicu, na ktorú si človek ľahol, ruky aj nohy mu priviazali k lavici a bili ho (mužov palicou, ženy korbáčom). Mohli sme si naňho vyskúšať ľahnúť (ale nikto nás, samozrejme, nebil).
V múzeu sa nachádzal aj hák, za ktorý sa trestanci vešali za rebro a viseli, až kým nezomreli. Takýmto spôsobom zomrel aj zbojník Jánošík.
Časť múzea bola zameraná na židovských obyvateľov Liptovského Mikuláša a druhú svetovú vojnu. Videli sme zoznam mien Židov, ktorí v Liptovskom Mikuláši žili, prilby a zbrane vojakov. Na tejto exkurzii sa nám všetkým veľmi páčilo a veľa sme sa toho naučili.
Anička, 7.C